Základné ekonomické otázky

Ekonomika je mechanizmus prostredníctvom, ktorého sa rozdeľujú vzácne zdroje medzi jednotlivé potreby.

Tento mechanizmus rieši tri ekonomické otázky.

1. čo vyrábať - aké výrobky a služby, v akom množstve a kedy sa majú vyrábať, aby uspokojovali potreby jednotlivcov a celej spoločnosti. Problém je však v tom, že množstvo výrobných zdrojov je obmedzené a musí sa rozhodnúť ako tieto zdroje spotrebujú (výrobné zdroje na topánky nemôžeme súčastne použiť na výrobu látok)

2. ako vyrábať - akým spôsobom sa budú vyrábať rôzne tovary a služby. (budú robotníci zvárať autá ručne, alebo to urobia roboty)

3. pre koho vyrábať - rozdeľovanie ekonomických statkov závisí od rozdeľovania príjmov bohatstva. Obyvatelia s veľkými príjmami spotrebujú viac tovarov a služieb ako tí s menšími príjmami a bohatstvom.

Hospodársky systém

Hospodárky systém vytvárajú charakteristické súčasti:

Typ vlastníctva - spôsob rozhodovania mechanizmu a nástroje, ktoré spoločnosť používa pri riešení základných ekonomických otázok.

Subjekty hospodárskeho systému - podniky, domácnosť a štát

Dôležitou charakteristikou je vlastníctvo a spôsob rozhodovania o rozdeľovaní a použití výrobných zdrojov.

Vlastníctvo: môže byť súkromné alebo verejné (štátne)

Spôsob rozhodovania:

- na základe spôsobu rozhodovania o výrobných zdrojoch rozlišujeme trhový hospodársky systém a centrálne riadené hospodárstvo. V trhovom hospodárstve rozhoduje o rozdeľovaní zdrojov trh a v centrálne riadenom hospodárstve rozhoduje štát prostredníctvom plánu. Tieto dva typy hospodárstva predstavujú modely, ktoré sa v čistej podobe v reálnej ekonomike nevyskytujú. V súčastnej dobe sú hospodárske systémy zmiešané.

Centrálne riadené hospodárstvo - v centrálne riadenom hospodárstve sa pokladá za základný ekonomický nástroj centrálne plánovanie. Ekonomickým centrom je štát, ktorý plánuje, riadi a kontroluje výrobu a spotrebu. Na centrálnom stupni sa nielen rozhodovalo, ale tiež sa sústreďovali všetky prostriedky nevyhnutné na reprodukciu podnikov. Centralizácia všetkých prostriedkov potom umožňuje tieto prostriedky prerozdeľovať medzi jednotlivé odvetvia a oblasti.

Trhové hospodárstvo - určujú trh a štát má za úlohy vytvárať právny rámec pre hospodárske procesy a zabezpečovať podmienky konkurencie. Pre všetky ekonomické činitele je rozhodujúci trh. O výrobe a investíciách rozhodujú podniky. Vyrábajú to, čo im prináša najväčší úžitok. Spotrebitelia rozhodujú o využití svojich príjmov. Na základe konkurencie medzi ponukou a dopytom sa vytvára cena, ktorá reguluje výrobu rozdeľovanie a spotrebu.

Trhový systém

Trhové hospodárstvo:

 - je organizácia ekonomiky, kde produkty vyrábajú jednotliví oddelení výrobcovia a každý z nich sa špecializuje na výrobu istého výrobku. Na uspokojovanie potrieb je nevyhnutná kúpa a predaj výrobkov na trhu. To znamená, že medzi výrobu a spotrebu vstupuje výmena, ktorá sa uskutočňuje na trhu.

Pre vznik trhového hospodárstva sú nevyhnutné dve podmienky:

- deľba práce

- existencia samostatných výrobkov

Trh:

- priestor v ktorom si jednotlivé ekonomické subjekty vymieňajú výsledky svojej činnosti (tovary)

Trhové subjekty:

- podniky

- domácnosti

- štát

Typy trhov:

• miestny trh - kúpa a predaj tovarom na určitom mieste
• národný trh - zahŕňa výmenu medzi jednotlivými trhmi
• medzinárodný trh - prepojenie vnútorných trhov niekoľkých krajín
• svetový trh - objem kúp a predajov medzi partnermi všetkých krajín sveta

• trh tovarov a služieb - kupujú a predávajú sa materializované výrobky - tovary a nematerializované služby
• trh výrobných faktorov - prírodné zdroje, práca, kapitál
• finančný trh - peňažné, kapitálové, devízové, trhy drahých kovov, poistné
• burza - špecifický druh trhu - vysokoorganizovaná forma trhu, na ktorom sa obchoduje s cennými papiermi, tovarmi a devízami. Najrozšírenejšie sú peňažné a tovarové burzy.

• čiastkový trh - predáva a kupuje sa jediný druh tovaru
• agregátny trh - trh všetkých tovarov a služieb

Všetky uvedené typy trhov s považujú za legálne. Okrem nich sa formujú aj ilegálne trhy - sprievodným znakom nedostačujúcich ekonomík

Trhový mechanizmus

Trhový mechanizmus je súhrn vzťahov medzi výrobcami, podnikateľmi i spotrebiteľmi. Na základe týchto vzťahov sa rozhoduje o rozdeľovaní a použití výrobných zdrojov. Týmto rieši trhový mechanizmus problémy čo vyrábať? ako vyrábať? pre koho vyrábať?

Cena:

- suma, za ktorú sa kupujú predávajú tovary a služby. Svoju cenu majú aj výrobné faktory pôda, práca, kapitál

Funkcie ceny:

1. poskytujú informácie o potrebách , výrobných možnostiach a disponibilných zdrojoch
2. podnecuje výrobcov i spotrebiteľov aby používali vo výrobe efektívnu výrobu
3. rozdeľuje dôchodky - podľa podielu výrobných faktorov na vytváraní produktu sa určujú dôchodky prislúchajúce jednotlivým výrobným faktorom

Trh a riešenie ekonomických problémov:

1. čo vyrábať - určujú spotrebitelia, čo kúpia a čo nie. Peniaze. Ktoré vynaložia na nákup sa dostanú do rúk výrobcom a tí ich použijú na vyplatenie miezd, renty a úrokov. Takto spotrebitelia dostanú peniaze vo forme dôchodkov.

2. ako vyrábať - podmieňuje konkurencia medzi výrobcami. Čím bude mať podnik menšie náklady, tým bude mať väčší zisk.

3. pre koho vyrábať - rozdeľovanie dôchodkov medzi obyvateľmi sa uskutočňuje podľa množstva výrobných faktorov, ktoré vlastnia a podľa cien výrobných faktorov.

V trhovom mechanizme sú podstatné tri procesy:

a) proces tvorby dopytu

b) proces tvorby ponuky

c) proces vytvárania rovnovážnej ceny

Dopyt a krivka dopytu

Rozhodnutia spotrebiteľov o kupovanom množstve tovarov v závislosti od jeho ceny tvoria dopyt po tovare.

Krivka dopytu:

- krivka dopytu ukazuje, za akú cenu sú spotrebitelia ochotní kúpiť určité množstvo určitého tovaru. Krivka dopytu charakterizuje správanie sa kupujúcich. Medi cenou a množstvom je nepriamoúmerný vzťah - cena klesá, požadované množstvo sa zvyšuje.

Ponuka a krivka ponuky

Ponuka charakterizuje výrobcov ako predávajúcich. Cieľom je dosahovať zisk, podnik sa preto bude zameriavať na takú produkciu, ktorú bez problémov predá.

Krivka ponuky:

Krivka ponuky ukazuje, aké množstvo sú výrobcovia ochotní predať pri rôznych cenách na trhu. Krivka ponuky je vpravo nahor stúpajúca.

Rovnováha dopytu a ponuky

Na základe ponuky a dopytu sa na trhu vytvára rovnovážna cena a rovnovážne množstvo tovaru. Cena a množstvo sú pre kupujúcich a predávajúcich zhodné. Krivka dopytu a ponuky sa pretína v bode E = Equilibium

Nerovnováha dopytu a ponuky

Nerovnováha dopytu a ponuky nastáva, ak dopyt sa nerovná ponuke.

Pri cene vyššej, ako je rovnovážna je na trhu prebytok tovarov. Ponúkané množstvo tovarov je väčšie, ako požadované. Táto skutočnosť stláča cenu na úroveň rovnovážnej ceny.

Nedostatok tovarov nastáva vtedy, ak cena poklesne pod rovnovážnu cenu a ponúkané množstvo je menšie, ako chcú kupujúci kúpiť

Posun krivky dopytu a krivky ponuky

Posun dopytu:

Na posun krivky dopytu majú vplyv:

- zvyšovaním dôchodkov sa zvyšujú nákupy tovarov a služieb, to znamená zvýšenie dopytu - posun krivky dopytu vpravo nahor (D´)

- zvýšením počtu kupujúcich D´ a zníženie počtu kupujúcich D´´

1. tovary - substitúty (nahradíme jeden tovar druhým)
2. komplementárne tovary - zmeny v cene jedného tovaru vyvolávajú zmenu v dopyte v druhom tovare. (benzín - autá)

Posun ponuky:

Na posun krivky ponuky pôsobí:

- zvýšením ceny vstupov sa výroba zdražuje, ponuka sa zníži - posun krivky smerom doľava (S´)

- zvýšením produktivity práce sa znížia náklady a krivka ponuky sa posunie smerom doprava S´´

- ak sa zvýšia ceny tovarov substitútov, posunie sa krivka ponuky smerom doprava (S´´). Ak sa zvýšia ceny komplementárneho tovaru, posunie sa krivka ponuky doľava (S´)

Trhová konkurencia

Podmienkou fungovania trhového mechanizmu t.j. vytvárania dopytu a ponuky a rovnovážnej ceny je konkurencia

Konkurencia - stretávanie sa rôznych subjektov trhu, kde každý z nich chce realizovať svoje rôzne ekonomické záujmy.

Konkurz na strane dopytu - konkurencia medzi spotrebiteľmi, každí z nich chce kúpiť čo najviac a čo najlepšie, hoci aj na úkor ostatných spotrebiteľov. Význam tejto konkurencie rastie najmä vtedy, keď dopyt prevyšuje ponuku.

Konkurz na strane ponuky - vzniká vtedy, keď ponuku prevyšuje dopyt

Cenová konkurencia - znižovanie cien výrobkov v nádeji, že konkurenti sa nebudú vedieť týmto nízkym cenám prispôsobiť

Necenová konkurencia - výrobcovia lákajú spotrebiteľov predovšetkým rastom kvality, inováciami. Ďalšími prostriedkami je reklama, poskytovanie zliav, predaj na úver.

Rozdelenie z hľadiska podmienok aké majú výrobcovia na trhu:

Dokonalá konkurencia - je len teória a v reálnom hospodárstve neexistuje. Vychádza z týchto predpokladov:

1. ide o konkurenciu medzi veľkým množstvom výrobcov
2. všetci vyrábajú rovnaký výrobok
3. každý výrobca má možnosť úplne voľného vstupu do odvetia

Nedokonalá konkurencia:

1. monopolistická konkurencia
2. oligopol
3. absolútny monopol

1. monopolistická konkurencia - trh jedného výrobku, ktorí vyrábajú mnohí výrobcovia sa približuje k dokonalej konkurencii. Výrobok každého výrobcu je len trochu odlišní od ostatných.

2. oligopol - na trhu existuje len niekoľko výrobcov, ktorí majú značnú ekonomickú silu, takže bránia vstupu ďalším predávajúcim na trh

3. absolútny monopol - v odvetví zostáva jediný výrobca určitého výrobku, ktorý tak získava absolútnu moc nad spotrebiteľom. Je to protipól dokonalej konkurencie. V takom prípade nastáva regulácia štátom.