Ľudské potreby a ich rozmanitosť

- sú prejavom pocitu nedostatku niečoho, čo sa nám žiada uspokojiť. Existuje veľké množstvo potrieb a ich rozmanitosť nepozná hraníc.

Rozdelenie podľa naliehavosti:

• životne nevyhnutné (strava, odev)
• kultúrne a luxusné (divadlo, kino)

Hranice medzi životne nevyhnuteľnými a luxusnými potrebami závisia živ. úrovne danej krajine.

Ďalšie rozdelenie:

• individuálne
• kolektívne
• hmotné
• nehmotné

- sú veci, ktoré slúžia na uspokojovanie potrieb človeka. Môžu byť výsledkom prirodzených procesov (voda, vzduch), alebo výsledkom výroby.

Voľné statky - označujeme také statky, ktoré nie sú výsledkom výroby a vo vzťahu k potrebám nie sú obmedzené. V súčasnosti, keď sa postupne vyčerpávajú prírodné zdroje a životné prostredie na Zemi je ohrozené, sa však aj voľné statky stávajú čoraz obmedzenejšie a preto treba s nimi hospodáriť ako so vzácnymi statkami.

Ekonomické (vzácne) statky - sú tie, ktoré sú výsledkom hospodárskej činnosti a vo vzťahu k potrebám sú obmedzené. Preto treba s nimi nakladať hospodárne a rozumne zvažovať ako ich efektívne vyrábať, rozdeľovať a spotrebúvať.

Delenie statkov podľa účelu:

1. kapitálové - sú také, ktoré uspokojujú potreby ľudí nepriamo, t.j. sprostredkovane tak, že slúžia na výrobu spotrebných statkov, alebo na výrobu ďalších kapitálových statkov (stroje a zariadenia, výrobné budovy, suroviny)
2. spotrebné - sú také, ktoré priamo uspokojujú potreby ľudí (potraviny, odev, rádio, TV)

Služby:

- sú také činnosti, ktoré uspokojujú ľudské potreby svojim vlastným priebehom (služby lekárov, opravárenské služby)

Vecné služby, ktoré súvisia s opravou a údržbou vecí (obuv, TV)so zabezpečením hygieny a čistoty (práčovne)a s presunom osôb a tovarom (nákladná a osobná doprava)

Osobné služby, ktoré uspokojujú potreby ľudí priamo, bez sprostredkovania pomocou vecí. Zaraďujeme sem služby školstva, zdravotníctva, ale aj ostatné hygienické služby (kaderníctvo).

Hospodárstvo a jeho činitele

Hospodárstvom rozumieme tú oblasť cieľavedomej činnosti ľudí, ktorej cieľom je výroba statkov a služieb.

Prírodné zdroje- zahŕňajú všetko to, čo človek získava z prírody a využíva vo výrobnom procese (pôda, nerastné bohatstvo, ŽP)

Práca - je cieľavedomá činnosť ľudí, zameraná na výrobu statkov a služieb, uspokojujú ľudské potreby. Ide tak o fyzickú ako aj duševnú prácu.

Kapitál - tvoria ho tie statky, ktoré pomáhajú pri výrobe ďalších statkov a služieb. V priemyselnom podniku to môžu byť napríklad stroje, budovy, dopravné prostriedky- fyzický kapitál. Kapitál existuje aj v peňažnej podobe, ktorý je predpokladom fyzického kapitálu (nákup strojov)

Výsledkom výroby sú výstupy v podobe kapitálových a spotrebných statkov a služieb.

Hospodárske jednotky:

a) podniky - ktoré vyrábajú statky a služby

b) domácnosti - ktoré spotrebúvajú statky a služby

Podnik - je hospodárska jednotka, ktorej základným cieľom je podnikanie.

Domácnosti - hospodárske jednotky, ktoré sa podieľajú spotrebe statkov a služieb.

Výrobok - sú hmotné statky, ktoré sú výsledkom výrobného procesu určitého konkrétneho podniku. Ide tu o finálne výrobky, ktoré môže podnik spotrebovať na vlastné účely, alebo ich môže predať.

Tovar - je to výrobok, ktorý sa podnik rozhodne predať

Deľba práce - vznik a vývoj

Prirodzená deľba práce:

Spoločenská deľba práce:

Domáce hospodárstvo - v tomto hospodárstve sa realizovala výroba i spotreba podľa požiadaviek uzatvorenej rodiny alebo kmeňa.

Naturálna výmena - výmena ktoréhokoľvek tovaru za iný tovar. Táto výmena bola veľmi komplikovaná, preto sa začali postupne vyčleňovať rôzne druhy tovarov (dobytok, plátna, drahé kovy), ktoré sa stali všeobecne uznávanými výmenným prostriedkom.

Obehové hospodárstvo - v ktorom sa vyčleňujú dve skupiny hospodárskych jednotiek:

- výrobne orientované hospodárske jednotky (podniky)

- spotrebiteľsky orientované hospodárske jednotky (domácnosti)

So vznikom peňazí ako všeobecne výmenného prostriedku sa výmena rozšírila na nákup a predaj.

Mestské, národné, svetové hospodárstvo - obehové hospodárstvo najskôr fungovalo vo forme tzv. mestského hosp. - výmena medzi remeselníkmi miest a roľníkmi. Ak do obehového hospodárstva zaradíme všetkých účastníkov trhu v rámci krajiny hovoríme o národnom hospodárstve. Rozšírením spoločenskej deľby práce za hranice - svetového hospodárstva.

Súčastné formy deľby práce

Deľba práce ako proces osamostatňovania sa jednotlivým špecializovaným druhom prác, vedie nevyhnutne k vzájomnej výmene a spolupráci medzi výrobcami a spotrebiteľmi vedie k vzájomnej výmene a spolupráci medzi výrobcami a spotrebiteľmi a vedie aj k vzájomnej kooperácii.

Deľbu práce môžeme rozdeliť:

- jednotlivú deľbu práce

- vnútroodvetvovú deľbu práce

- medziodvetvovú deľbu práce

- medzinárodnú deľbu práce

Jednotlivá deľba práce (vnútropodniková):

- vo vnútri podniku sa všetky úlohy rozdeľujú na jednotlivé pracovné úkony. Každý pracovník nevykonáva všetky druhy práce, ale špecializuje sa na určité druhy prác v rámci daného úseku činnosti podniku.

Výhody deľby práce - výsledkom takejto špecializácie a deľby práce je značný rast produktivity práce, čo vedie k úsporám času pri výrobe.

Nevýhody deľby práce - špecializovaná práca spôsobuje jednotvárnosť, vzniká pocit nudy a bezúčelnosti. Môže byť výsledkom vyčerpanosti a brzdí rozvoj osobnosti pracovníka.

Odvetvová deľba práce:

- vnútroodvetvová a medziodvetvová kedy sa špecializácia a kooperácia prekračuje rámec jedného podniku. Môže ísť o horizontálnu alebo vertikálnu špecializáciu.

Horizontálna špecializácia - ide o deľbu práce, kde jednotlivé podniky podávajú výkony na rovnakom stupni, ale špecializujú sa na jednotlivé druhy výrobkov.

Napr. kožiarsky priemysel: pánska obuv, dámska obuv, detská obuv

Vertikálna špecializácia - predpokladá nadväznosť jednotlivých výrobkov a odvetví. Ide spravidla o medziodvetvovú deľbu práce.

Napríklad výroba textilných výrobkov:

prvovýroba (poľnohospodárstvo) => preprava a veľkoobchod => výroba => veľkoobchod, maloobchod, doprava => konečný spotrebiteľ

Medzinárodná deľba práce:

- v nej ide o špecializáciu a kooperáciu medzi jednotlivými ekonomikami. Čím je krajina menšia a menej rozvinutá, tým má pre ňu väčší význam sa do medzinárodnej deľby práce.

Úloha peňazí v obehu tovarov a služieb

Tovarové peniaze - vo funkcii všeobecného ekvivalentu sa používajú jeden, dva alebo tri druhy tovaru, za ktoré sa všetky ostatné tovary a služby vymieňajú (dobytok, kožušiny)

Drahé kovy - (striebro, zlato) pre svoju ľahkú deliteľnosť, skladovateľnosť a vysokú hodnotu v malom množstve sa stávajú všeobecne platným výmenným prostriedkom. Najskôr to bolo obdobie bimetalizmu, kedy sa súčastne používalo zlato i striebro. Neskôr vzniká obdobie monometalizmu, kde sa využíva len jeden kov (zlato alebo striebro)

Papierové peniaze - v obehu súčastne fungovali tak zlaté ako i papierové peniaze, nekúr zlato nahradili úplne papierové peniaze (bankovky)

Formy peňazí:

- papierové peniaze - ide o hotovostné peniaze

- drobné mince - sú zo všeobecných kovov, hotovostné peniaze

- depozitné (bankové) peniaze - ide o bezhotovostné peniaze (peniaze na účte)

Funkcie peňazí:

1. sú prostriedkom výmeny, uľahčujú výmenu tovarov

2. sú zúčtovacou jednotkou , pomocou nich sa určujú ceny tovarov a služieb

3. sú nositeľom hodnôt - zhromažďujú sa ako úspory