Zásobovania činnosť

Predmet zásobovania:

Vstupné materiály:

• výrobkové materiály - základný materiál (drevo) - tvorí hmotnú podstatu výrobku a technologický materiál (stroje, elektrická energia)
• polovýrobky - podieľajú sa na kompletizácii výrobku
• obchodné tovary - nepodieľajú sa na kompletizovaní vlastného výrobku, slúžia iba ako doplnok príslušenstva. Tieto doplnky nie sú našim výrobným tovarom.

Úlohy zásobovacích činnosti:

- musíme zabezpečiť hmotné vstupy v požadovanom množstve, kvalite, sortimente a čase.

3 skupiny zásobovacích činností:

• nákup
• preprava
• skladovanie

Organizácia zásobovania

1. závisí od počtu dodávateľských organizácií
2. závisí od územného rozmiestnenia dodávateľov
3. závisí od výrobného zamerania a sortimentu
4. závisí od technického vybavenia podniku

Organizácia zásobovania závisí od tzv. časových úsekov (časových okamžikov) - obstarávací rytmus.

Spôsoby obstarávania:

1. náhodné obstarávanie - rieši dodávku až bezprostredne po vzniku potreby (odevy, krajčírstvo, stoly)
2. obstarávanie do zásoby - nakupujeme materiál na sklad
3. bezskladové obstarávanie - nakupované materiály sa neskladujú, ale zadávajú sa priamo do výroby (pečivo, salám). Viac sa využíva v potravinárskom priemysle.

Nákupná politika

Nákupná politika vychádza z odbytovej stratégie podniku. Musí venovať veľkú pozornosť trhu (marketing).

Snahou je získať informácie o obstarávacom trhu, ktoré by umožnili variantné posúdenia možností zabezpečenia podnikových potrieb materiálom.

Nákupnú politiku určujú jednotlivé prvky:

Prvky súvisiace s predmetom nákupu:

1) Politika množstva - rozhodujeme o tom, či sa požadovaný objem realizuje ako jedna dodávka, alebo sa rozčlení na viaceré.

2) Politika kvality:

• aktívna - kupujúci podnik si sám stanovuje kvalitatívne parametre nakupovaného materiálu
• pasívna - predpokladáme, rovnakú kvalitu materiálov u všetkých dodávateľov

3) Cenová politika:

• aktívna - podnik sa usiluje kúpiť materiál čo najvýhodnejšie
• pasívna - nakupujeme za fixné ceny

Prvky súvisiace so zdrojmi nákupu:

1) spôsob dodania - či nakupujeme priamo od výrobcu alebo od sprostredkovateľa

2) počet dodávateľov

3) priestorové rozloženie dodávateľov

Prvky spojené s tvorbou podmienok nákupu:

1) vytváranie dodávateľských vzťahov - rozhodujeme o dlhodobých a krátkodobých vzťahoch s dodávateľmi. Pri krátkodobých využijeme momentálnu situáciu ponuky kvality ceny, množstva (zľavy, vernostné rabaty)

2) nákupná reklama:

• aktívna - za strany odberateľa. Vyhľadávame kontakty, komunikujeme so zákazníkmi. Výhodou je, že si môžeme vybrať
• pasívna - počkáme, až nás dodávateľ osloví. Dodávateľ si sám určuje podmienky

3) nákupné orgány:

• vlastné - sami si určujeme podmienky, finančne náročnejšie
• cudzie - opak

4) kooperácia pri nákupe - rozhodujeme, či sa spojíme s ďalšími nákupnými orgánmi v iných podnikoch.

Voľba dodávateľa

Cena materiálu - výkon u odberateľa

Základnými dodacími podmienkami sú:

1. cena
2. množstvo
3. kvalita

Dodávateľ, ktorý stanoví najnižšiu cenu materiálu, nemusí byť pre odberateľa najlacnejší (náklady spojené s dodaním materiálu od tohoto dodávateľa - poštovné, balné, môžu byť príliš vysoké => cena sa neúmerne zvýši).

3 skupiny dodacích podmienok:

1. spôsob platby - hotovostne a bezhotovostne, splátky, faktoring
2. úhrada dodacích nákladov - volíme dodávateľa najvýhodnejšieho, všetky náklady idú na ťarchu dodávateľa.
3. zosúladenie objemových a časových požiadaviek - volíme dodávateľa, ktorý je ochotný vyhovieť v konkrétnom čase a konkrétnom množstve.

Určovanie potreby materiálu

Normy spotreby materiálu - je maximálne prípustné množstvo spotreby materiálu na výrobu jednotky produkcie stanovenej kvality. Je to miera výrobnej spotreby materiálu.

Normy spotreby delíme:

1. Normy spotreby základného materiálu (syr - mlieko)
2. Normy spotreby pomocného materiálu (sítko).

Metódy určovania noriem spotreby materiálu:

1) Prepočtovo - analytická - vychádza z technickej a technologickej dokumentácie s použitím analýzy skutočných výrobných, technologických a organizačných podmienok podniku.

2) Skúšobno - experimentálna:

• skúšobno - laboratórna (skúšky v laboratóriách)
• skúšobno - prevádzková (skúšky v prevádzke)

3) Štatistická metóda - vychádza zo štatistiky za uplynulé obdobie

Norma spotreby pomocného materiálu:

• pomocný materiál, ktorý sa pridáva k základnému materiálu (farby) sa určuje v ks (objem)
• pomocný materiál, ktorý sa používa pri obsluhe strojov (oleje) vypočítame ako jednotku práce tohto zariadenia (sústruh - 100 normohodín)
• pomocný materiál, ktorý sa používa ako pracovná sila. Množstvo materiálu vypočítame napríklad podľa počtu pracovných dní.

Príklad - Plánovanie materiálových potrieb

- podnik vyrába 100 ks výrobku A, 200 ks výrobku B. Na zhotovenie výrobku A potrebuje 3 súčiastky typu I a 2 súčiastky typu III. Na zhotovenie výrobku B potrebuje 2 súčiastky typu I, 4 súčiastky typu II a 2 súčiastky typu III. Súčiastky typu I a II si vyrába sám a III nakupuje. Na výrobu súčiastky I potrebuje 1 jednotku materiálu „a“ a 3 jednotky materiálu „b“. Na výrobu súčiastky II potrebuje 2 jednotky materiálu „a“ a 1 jednotku materiálu „b“ a 4 súčiastky typu III. Máme zistiť potrebu materiálových vstupov do výroby.

I = 3 * 100 + 2 * 200 = 700

II = 4 * 200 = 800

III = 3 * 200 + 4 * 800 + 2 * 100 = 3 800

a = 1 * 700 + 2 * 800 = 2 300

b = 1 * 800 + 3 * 700 = 2 900

Metóda grafov

- osvedčila sa pri zložitých výrobkoch

Metóda ABC:

- vychádza z poznania, že detailné plánovanie je prácne a nákladné

Založená na selektívnom prístupe:

• výrobky skupiny A reprezentujú 70% celkovej hodnoty materiálových vstupov, pričom podiel na celkovom počte materiálových zložiek je cca 10%.
• výrobky skupiny B obsahujú 20% podiel na celkovej hodnote materiálov a 20% podiel na celkovom počte materiálových položiek (vstupov).
• výrobky skupiny C sa na celkovej hodnote podieľajú 10% a na počte položiek 70%

Pr:

• skupina A - motor auta
• skupina B - sedačky, sklá
• skupina C - skrutky, matice

Metóda ABC slúži na určovanie materiálov podľa hodnoty a položiek. Z grafu vyplýva, že skupine A sa venuje najväčšia pozornosť, pretože má najvyšší hodnotový podiel pri obstarávaných materiáloch. Tu môžeme dosiahnuť najvyššie úspory materiálu a nákladov, ale i najväčšie straty.

Výrobky skupiny C majú najmenší hodnotový podiel a najväčšie množstvo položiek. Môžeme preto pri nich upustiť od úplnej presnosti objednávania materiálu, najčastejšie sa takéto typy výrobkov zabezpečujú a nakupujú jediným nákupom na začiatku obdobia a ich výška zásob sa stanoví odhadom.

Výpočtové metódy

Výrobková metóda:

Metóda typových reprezentantov:

Používa sa pri širšom sortimente podobných výrobkov. Z danej skupiny výrobkov vyberieme jeden typový - reprezentant
 

Metóda analógie:
 

Používa sa, ak sa plánuje výroba na ktorú nie sú vypracované normy spotreby materiálu. Treba vyberať výrobky konštrukčne a technologicky podobné.

Pr:

Vypočítajte množstvo látky, ktorú podnik spotrebuje pri šití nohavíc a sák, ale mesačne vyrobí 5 000 nohavíc a 2 500 sák. Na 1 ks nohavíc potrebujeme 1,30 metra látky a na 1 ks saka potrebujme 1,40 metra látky. Vypočítajte spotrebu materiálu za mesiac (Pm)

Pm = 5 000 * 1,3 + 2 500 * 1,4

Pm = 10 000 m

Podnik spotrebuje za mesiac 10 000 m danej látky. Príklad sme vypočítali pomocou výrobnej metódy.

Objednávanie materiálu a riadenie zásob

Objednávanie materiálu v tomto prípade chápeme ako problém riadenia (rozhodovania). V tomto význame je objednávanie materiálu priamo prepojené so systémom riadenia a zásob.

Rozhodovacím problémom pri objednávaní materiálu je predovšetkým určenie časového momentu objednávania - tzv. bodu objednávky.

Časový interval (doba), ktorý sa začína časovým momentom objednania a končí v časovom okamihu, v ktorom sa obstarávaný materiál dopraví do skladu nakupujúceho podniku sa nazýva obstarávací čas. Tento interval sa udáva prevažne v dňoch.

Na určenie časového momentu objednania vplýva viac faktorov:

1. čas spotreby (Dsi)
2. objednávací čas (Di1)
3. dodací čas dodávateľa (Di2)
4. prepravný čas (Di3)
5. manipulačný čas príjmu materiálu (Di4)
6. poistný čas (Di5)
7. iné časy (Di6)

Čas spotreby:

- je to obdobie, za ktoré sa spotrebuje dodané množstvo materiálu (Qi). Vypočítame to na základe priemernej dennej spotreby materiálu.

Objednávací čas:

- určuje časový interval potrebný na vybavenie objednávky. Podniku vždy trvá istý čas, kým sa objednávka vystaví. Objednávací čas ovplyvňuje aj spôsob komunikácie dodávateľa a odberateľa (tzv. komunikačný čas), ktorý je daný komunikačným systémom (telefón, fax).

Dodací čas dodávateľa:

- predstavuje lehotu, ktorú potrebuje dodávateľ na realizáciu prijatej objednávky.

Prepravný čas:

- je dodacím časom prepravcu, ktorý závisí od vzdialenosti dodávateľa a jednak od vyvoleného spôsobu prepravy.

Manipulačný čas príjmu materiálu:

- preberanie materiálu od prepravcu na sklad si vyžaduje určitý čas, s ktorým treba v celkovom obstarávacom čase počítať. Častokrát sa vyžaduje primeraná kontrola množstva a kvality.

Poistný čas:

- v celom procese obstarávania treba uvažovať aj o určitej časovej rezerve. Vychádza z toho, že pri jednotlivých obstarávacích činnostiach môže nastať časové oneskorenie.

Veľkosť poistného času určujú najmä:

• dochvíľnosť, s akou dodávatelia plnia svoje objednávky
• oneskorenie, ktoré sa môže vyskytnúť pri preprave
• objedaný tovar nemusí byť k dispozícii

Iné časy:

- v praxi sa môžu vyskytnúť aj iné dôležité časy, ktoré predĺžia obstarávací čas a tým ovplyvnia určenie časového momentu objednania. Na určenie časového momentu objednania potrebujeme určiť celkový objednávací čas (Di), ktorý vypočítame ako sumu už uvedených časov: Di = Di1 + Di2 + ... + Di6

Časový moment objednania (Ti) potom vypočítame ako rozdiel času spotreby (Dsi) a obstarávacieho času

Hladinový systém riadenia zásob

Minimálna norma zásob - je to norma poistenej a technologickej zásoby

Maximálna bežná zásoby - rovná sa priemernej výške dodávky

Priemerná norma zásob - rovná sa polovici maximálnej bežnej zásoby plus technologická a poistná zásoba.

Technologická zásoba - závisí od potreby technologickej prípravy materiálu.

Poistná zásoba - závisí od miery rizika výpadku bežných dodávok

Maximálna norma zásob - je súčet maximálnej bežnej zásoby, technologickej a poistnej zásoby.

Ukazovatele hodnotenia úrovne riadenia zásob

Miera obratu zásob:

Rentabilita zásob:

O - počet odberateľov

V - výnosy

Z - priemerná zásoba

Do - doba obratov (čas)

d - počet dní v termíne

Preprava, príjem, skladovanie a výdaj materiálu

Prepravca:

S prepravou súvisí výber dopravných prostriedkov (vlastné, cudzie)

Spôsoby prepravy:

• automobilová
• železničná
• letecká (najdrahšia)
• lodná (najlacnejšia, najpomalšia)

Skladovanie materiálu:

- materiál na sklade sa musí zaevidovať:

• evidenčný list materiálu
• príjemka materiálu
• skladová karta materiálu
• výdajka materiálu

Skladová evidencia predstavuje účtovnícke, štatistické a operatívne záznamy o stave a pohybe zásob v sklade.

Príklad kódovaného skladového lístka: