Vzťah riadenia a plánovania

Riadenie:

Podstatou riadenia sú:

1. formulovanie cieľov podniku (prostriedky a spôsoby ich realizácie)
2. vytváranie čo najvýhodnejších podmienok na efektívnu činnosť
3. zabezpečenie realizácie vytýčených cieľov

Funkcie riadenia:

• plánovanie
• organizovanie
• výber - možnosť voľby
• hodnotenie a výchova praconíkov
• motivovanie (vnútorné)
• komunikácia a vedenie ľudí
• kontrola - spätná väzby
• plánovanie

Plánovanie:

- je východiskovou funkciou riadenia

- je to rozhodovanie o budúcnosti (čo? ako? a pre koho? budeme vyrábať)

- výsledkom plánovania je plán podniku

Systém podnikateľského plánovania:

Čiastkový plán:

- je to napríklad strategický plán rozpracovaný na niekoľko ďalších plánov

- každý plán (strategický) obsahuje čiastkové plány (1, 2, 3, 4). Medzi týmito čiastkovými plánmi môžu a nemôžu byť väzby.

Čo rozumieme po pojmom finančné plánovanie:

• je to proces, ktorý zahŕňa tvorbu finančných cieľov a súhrn opatrení, činností na ich dosiahnutie
• prostredníctvom finančného plánu podnik verifikuje (overuje) finančné dôsledky prijatých rozhodnutí
• z hľadiska časového horizontu môže byť finančné plánovanie súčasťou strategického podnikateľského, ročného... plánu
• čím je plánovací horizont kratší, tým je finančný plán presnejší

Rozdelenie finančného plánovania:

1. krátkodobý - obsahuje rozhodnutia o dlhodobých aktívach alebo pasívach. Je menej presný, ale zložitejší.
2. krátkodobý - obsahuje finančné rozhodnutia o krátkodobých aktívach alebo pasívach, je presnejší, jednoduchší, ale rovnako dôležitý.

Periodické plány - ustavičný proces, kolobeh, plánovacích, kontrolných a hodnotiacich činností

Projekčné plány - nemusia sa opakovať, môžu slúžiť jednorázovo, napríklad pri výstavbe novej haly, alebo pri výskumno-vývojovej činnosti.

Štruktúra a obsah finančného plánu

Štruktúra, obsah a stupeň podrobnosti finančného plánu, závisí najmä od veľkosti podniku, vyrábanej produkcie k príslušnosti k odvetviu a podobne.

Štruktúra finančného plánu:

1. ciele podniku
2. základné stratégie
3. dlhodobý (strategický) finančný plán
4. krátkodobý (ročný) finančný plán a rozpočty
5. hodnotenie úrovne finančného plánu, hlásenia, správy o priebehu realizácie a na ich základe rozhodovanie o úprave či zmenách plánu

Krátkodobý finančný plán a rozpočty:

- krátkodobý finančný plán súhlasí s časovým horizontom rozpočtov. Rozpočty obsahujú podobné údaje, aké sleduje účtovníctvo, ale namiesto zachytenia minulej skutočnosti ide o budúce javy.

- rozpočty sú nástrojom vnútropodnikového riadenia. Rozpočty zostavujú manažéri zodpovední za príslušnú oblasť podnikovej činnosti.

Vzťah krátkodobého finančného plánu a jeho výstupov a ročných rozpočtov:

Príklady:

Rozpočet predaja na rok 2003:

Rozpočet výroby na rok 2003:

Plán zisku: je plánovanie nákladov a výnosov (2003)

Plán nerozdeleného zisku: je súhrn dosiahnutých ziskov po zdanení (2003)

Finančná bilancia: poskytuje prehľad o finančnej situácii podniku (A a P) k 31. 12. 2003

Plán CASH FLOW: poskytuje informácie o príjmoch a výdavkoch podniku. Cieľom plánu CASH FLOW je plánovať likvidnú polohu podniku.

Ciele podniku:

- ide o vytyčovanie, formulovanie cieľov z analýzy podniku zameranej na silné a slabé stránky. Formulujú sa na niekoľko rokov dopredu.

Tieto ciele sú:

• východiskom pre tvorbu finančného plánu
• motiváciou pre manažérov
• normou na meranie ich výkonnosti

Základné stratégie:

- ide o stratégie prenikania na nové trhy, stratégia v oblasti výskumu, financovania, kvality výrobkov, efektívnosti výroby, zvyšovanie kvality manažmentu.

Dlhodobý (strategický) plán:

- zameriava sa na vybrané oblasti a ukazuje súhrnné údaje. Obsahuje napríklad plán zisku, finančnú bilanciu, plán CAS FLOW, plán kapitálových výdavkov, personálne požiadavky, výskumné plány, dlhodobý plán predaja,...

Postup tvorby finančného plánu

Metódy a techniky tvorby finančného plánu

Najčastejšie sa používajú:

1. globálna metóda
2. regresná metóda
3. finančné modely
4. metódy percentuálneho podielu na tržbách

1) Globálna metóda:

- patrí k tradičným metódam a vychádza z vypracovaných vecných častí plánu (plán predaja, výroby, ľudských zdrojov). Z týchto častí preberá požadovanú výšku finančných prostriedkov a dáva ich do súladu s plánovanou tvorbou finančných zdrojov. Je nepružnejšia.

- nevýhoda - vecné časti plánu vedú k pasívnej funkcii finančného plánu

2) Regresívna metóda:

- je to premenlivý pomer medzi tržbami a položkami finančnej bilancie. Táto metóda je oproti finančným modelom dynamickejšia, pružnejšia.

3) Finančné modely:

• simulačné - pomáhajú plánovačovi vypracovať finančné výkazy v niekoľkých alternatívach podľa zadaných predpokladov. (PC)
• optimalizačné - využívajú lineárne programovanie, pomáhajú hľadať najlepšie riešenie, pretože pri ich aplikácii sa zahŕňajú do modelu i vstupné informácie z iných častí plánu (z výroby,...)

4) Metóda percentuálneho podielu na tržbách:

- vychádza z predpokladu fixného pomeru medzi jednotlivými položkami finančnej bilancie a celkových objemoch tržieb. Podstatou je určenie a identifikácia položiek bilancie v závislosti od tržieb formou percentuálneho podielu na tržbách. Ďalej tieto percentá násobíme novými (plánovanými) tržbami a získame tak nové sumy jednotlivých plánovaných položiek finančnej bilancie.

Príklad:

1. Finančná analýza

2. Formulácia cieľov

3. Posúdenie splnenia základných podmienok na aplikáciu metódy:

• väčšina položiek súvahy je úzko spätá s tržbami
• štruktúra A a P bežného roka je adekvátna dosahovanej úrovne tržieb

4. Ak nie je splnený bod b), musíme urobiť korekciu položiek bežného roka. Cieľom tohto kroku je zamedziť prenos zlej východiskovej štruktúry, majetku a zdrojov krytia do budúcnosti.

5. identifikácia položiek súvahy, ktoré sa menia ako dôsledok zmeny tržieb. Vyčíslenie percentuálneho podielu týchto položiek na tržbách

6. Výpočet plánovaných položiek A a P pôsobením percentuálneho podielu na tržbách plánovaným objemom tržieb.

7. Výpočet spotreby kapitálu a nových finančných zdrojov. Je to vlastne rozdiel medzi vyšším percentuálny rastom A a nižším percentuálny rastom P

8. Rozhodnutie o štruktúre a spôsoby získania nových finančných zdrojov.

9. Vypracovanie plánovanej finančnej bilancie (súvahy) a plánu CASH FLOW

10. Kontrola dodržania formulovaných cieľov

11. Hodnotenie úrovne a kvality finančného plánu pomocou Altmanovho modelu (tzv. Z-skóre)