Vývoj ekonomického myslenia
- s ekonomickou teóriou sa stretávame už v biblii, opisuje
sa tam vzťah k práci, pôde, kapitálu
- neskôr sa stretávame s touto teóriou v antickom Grécku s
Aristotelom. Ten vyzdvihoval súkromné vlastníctvo
Adam Smith:
- považuje sa za zakladateľa ekonomiky ako vedy
- určil základné funkcie ekonomiky:
- poznávacia funkcia - skúma kvalitatívnu a kvantitatívnu
stránku ekonomických javov
- pragmatická (praktická) funkcia - znamená, že teoretické
poznatky sa transformujú do praxe, t. j. do konkrétnych domácností,
firiem, podnikov,...
- metodologická funkcia - vytvára metodologický základ pre
ekonomické disciplíny ako napríklad:
- jednotlivé odvetvia (strojársky, elektrotechnický, chemický
priemysel)
- prierezové ekonomiky (ekonomika práce, financií, zásob, výroby,
odbytu,...)
- priestorová ekonomika (zaoberá sa rozmiestnením činností v
priestore kde, odkiaľ budeme zásobovať)
Predmet všeobecnej ekonómie:
Pôda a prírodné zdroje - sú vyčerpateľné (vzácne),
nachádzajú sa vo svojej pôvodnej podobe a zanikajú tým, že prechádzajú
do výrobku
Práca - predstavuje fungovanie pracovnej sily a je to
činnosť zameraná na vytváranie výrobkov a služieb.
Kapitál - sú hmotné statky, ktoré sú výsledkom výroby
(budovy, stroje, PC,...). Tieto sa môžu spotrebovať a využiť pri
výrobnom procese alebo investovať a tak sa použiť vo viacerých
procesoch.
Ekonómia:
- je spoločenská veda, ktorá skúma motívy a spôsoby konania a
rozhodovania jednotlivcov a celej spoločnosti o alternatívnom
využívaní vzácnych výrobných zdrojov na produkciu rôznych tovarov a
služieb, systém ich rozdeľovania pre súčasnú a budúcu spotrebu medzi
rôzne skupiny ľudí, ako aj procesy výmeny, ku ktorým pritom dochádza.
Mikroekonómia:
- zaoberá sa štúdiom správania sa jednotlivých spotrebiteľov a
firiem, zaoberá sa jednotlivými trhmi
Pr:
- firma vyrába hlinené nádoby. Z hľadiska mikroekonómie nás
zaujímajú zamestnanci, zisk, náklady, výnosy, kvalita, odberatelia,
plat - mzdy, cena výrobkov,...
Makroekonómia:
- zaoberá sa naopak fungovaním štruktúry hospodárstva ako celku.
Nezaoberá sa jeho jednotlivými časťami, vychádza z toho, že
hospodárske jednotky (podnikateľské firmy, spotrebitelia) neexistujú
popri sebe izolovane, ale sa navzájom dopĺňajú, spolupracujú a sú na
sebe závislé (národné hospodárstvo, trh práce, miera nezamestnanosti,
inflácia, devalvácia, HDP, dôchodky,...)
- sú to lepšie ukazovatele, poukazujú na celok (podnik) ako priemer
jednotlivých podskupín (oddelenia)
- je nepresnejšia
Pozitívna ekonomika:
- zaoberá sa javmi, aké v skutočnosti sú
- ak sú ceny vysoké, spôsobuje to na trhu vysokú ponuku a výrobu,
ale nízky dopyt a záujem
- ak sa ceny znižujú, ponuka klesá, ale dopyt sa zväčšuje. Ak sa
cena ustáli na prijateľnej hodnote (ponuka = dopyt) nastáva rovnovážna
cena - Equilibium.
Krivka ponuky a dopytu:
- dopyt predstavujú občania, spotrebitelia, nakupujú za čo
najnižšie ceny
- ponuka - podniky, výrobcovia dosahujú maximálny zisk
- prebytok - P > D
- nedostatok - D > P
Krivka nezamestnanosti:
Pr:
- pri mzde 50 000 Sk je veľké množstvo žiadajúcich pracovných síl
Dopyt po pracovnej sile predstavujú výrobcovia, podniky
Normatívna ekonomika:
- zaoberá sa a popisuje javy také, aké by mali byť
Napr.:
- z nejakého dôvodu by mali klesnúť ceny áut
- vzrásť ceny potravín
Tento typ existuje napríklad v sociálnej oblasti (dôchodcovia chcú,
aby sa dôchodky zvýšili, pretože upadá ich životná úroveň)
|
