Triáda ekonomických otázok

Ekonomika sa zaoberá týmito ekonomickými problémami:

1) Čo sa má vyrábať?

- je to problém voľby medzi rôznymi alternatívami z potenciálnych statkov a služieb. Ak napríklad spoločnosť rozhodne zvýšiť produkciu jedných statkov (vecí, premetov), menej zdrojov zostane na produkciu iných statkov.

2) Ako sa má vyrábať?

- s prvou otázkou súvisí ako, s akou technikou, technológiou sa bude výroba realizovať. Ide o voľbu vstupov, pričom chceme dosiahnuť pre nás výhodné výstupy.

Vstupy = Inputy

Výstupy = Outputy

- musíme sa rozhodnúť, či zvolíme a ponecháme starú alebo novú technológiu, staré alebo nové stroje, hromadnú alebo kusovú výrobu.

3) Pre koho vyrábať?

- znamená určiť klientelu, t. j. uplatniť rozdeľovanie výsledkov

Subjekty na trhu:

- súvisí s nimi triáda ekonomických otázok

1. Domácnosti:

   - na strane dopytu - vystupujú a prejavujú záujem o tovary, výrobky, služby

   - na strane ponuky - ako ľudia, ktorí ponúkajú svoju pracovnú silu

2. Podniky a firmy:

   - na strane ponuky - ponúkajú svoje výrobky, tovary, služby

   - na strane dopytu - majú záujem o pracovnú silu, materiál, suroviny (výrobné faktory)

3. Štát:

   - na strane ponuky - ponúka štátne zákazky, pracovné miesta v štátnych orgánoch

   - na strane dopytu - dopyt po štátnych zákazkách a iných verejno-právnych prácach, vyberá dane, poplatky,...

Triáda rôznych typoch ekonomík:

1. Prikazovacia ekonomika:

- je založená na direktívnom usmerňovaní - centrom je štát a jeho orgány prenášajú svoje príkazy od vyšších na nižšie články riadenia.

- nevýhodou je, že nefunguje trh (krivka P a D), prvoradé je plnenie plánu (Čína, Kuba)

2. Trhová ekonomika:

- platí krivka P a D, funguje na princípe slobodného podnikania, zisky, straty, stimulácia, motivácia zamestnancov a zamestnávateľov

3. Zmiešaná ekonomika:

- v modernej spoločnosti zohráva dôležitú úlohu štát.

- je to trhová ekonomika, ale štát zabezpečuje dodržiavanie právneho poriadku, vojenskú obranu, systém sociálneho zabezpečenia, pravidlá pre podnikateľské systémy

Obmedzenosť, voľba, zákon vzácnosti

Pr.:

Poľnohospodársky podnik vyrába 2 druhy výrobkov. Platí, že čím viac produkuje firma jedného výrobku, tým menej môže produkovať druhého výrobku.

- ak vyrábame maximum pšenice, nevyrábame žiadne ovocie

- v prípade produkcie 40 tis. ton pšenice, neprodukuje firma žiadne ovocie. Znížením produkcie pšenice na 30 tis. ton umožní vyprodukovať 38 tis. ton ovocia. Cenou dosiahnutých alternatívnych výstupov (38 tis. ton ovocia) je 10 tis. ton pšenice a naopak. Ak budeme uvažovať so zvýšením produkcie pšenice z 30 tis. ton na 40 tis. ton, musíme obetovať 38 tis. ton ovocia, t. j. cenou alternatívneho výstupu 10 tis. ton pšenice naviac je 38 tis. ton ovocia.

Hranica produkčných možností:

- keď sa v ekonomike v plnom rozsahu využívajú existujúce výrobné zdroje, pri zvýšení produkcie jedného výrobku zákonite dochádza k znižovaniu produkcie iného výrobku. Je to zákon substitúcie (zámeny).

Vysvetlenie grafu:

- ak sa pohybujeme smerom hore - doľava, cena alternatívnych výstupov (pšenice) stúpa, za každú dodatočnú jednotku pšenice musíme zaplatiť väčším množstvom ovocia (5, 8, 14, 38).

- ak sa pohybujeme smerom dole - doprava, cena alternatívneho výstupu (ovocia) tiež stúpa. Za každú dodatočnú jednotku ovocia musíme zaplatiť väčším množstvom pšenice => zákon rastúcich nákladov (zvyšovaním produkcie jedného výrobku cena alternatívnych výstupov v každej ďalšej dodatočnej jednotke tohto výrobku rastie)

- zároveň platí zákon klesajúcich výnosov z rozsahu výroby, pretože outputy rastú pomalším tempom ako inputy.

Postupným zvyšovaním inputov jedného výrobku zdroja sa začne prejavovať pôsobenie zákona klesajúcich výnosov.