Akekoľvek systémy (živé i neživé) spracovávajú informáciu preto aby mohli riadiť a regulovať (prípadne samoregulovať)
deje prebiehajúce vo vnútri alebo vonku systému. Prví ktorí zbadali využitie tejto novej vedy boli (skoro ako vždy) vojaci.
Preto niet divu že počas druhej svetovej vojny najlepší vedci pracovali na vojenských úlohach typu -
riadenie protilietadlových kanónov tak aby pravdepodobnosť zásahu bola čo najväčšia,
alebo na rozlúštení šifrovaných správ prenášaných telegraficky.
Prípadne zašifrovaní vlastných správ tak aby ich protivník nedešifroval.
Angličania dokonca vymysleli stroj ktorý bol schopny rozkódovávať šifrované správy nemeckých vojsk.
Po vojne sa teoria spracovania informácii sústredila hlavne na automatizované výrobné systémy.
Kde uspešné zvládnutie úloh riadenia v reálnom čase, s maximalnou presnosťou, rýchlosťou, minimálnou materiálovou
a energetickou náročnosťou viedlo k zvyšovaniu množstva a kvality produkcie a tak v vyšším ziskom.
Je to éra automatizácie a robotizácie priemyslu vychádzajúca z teoretických výsledkov kybernetiky.
Toto ale nebolo cielom socialistického tábora. Kde sa na kybernetiku pozerali ako na buržoaznu pavedu,
ktorou sa prehnitý kapitalisti snažili oklamať robotnícku triedu a zviesť ju zo správnej cesty.
Dôvod prečo sa nachádzame tam kde sa nachádzame je práve v nedostatočnom riadení výroby, podnikov, organizácií,
štátneho aparátu vychádzajúci z neznalosti zákonitostí teorie riadenia.
Skúste si len predstaviť ako musia byť riadené hlavičky 2TB harddisku otáčajúceho sa rýchlosťou 15000ot/min a vykonávakúcich pohyb
s presnosťou na mikrometere. Vymyslieť a zrealizovať niečo takého sa dnes nedá za niekoľko mesiacov a dokážu to iba firmy,
ktoré sa problematikou servo riadenia zaoberaju desiatky rokov.
Máme tu už 30 rokov demokraciu, ale umenie riadiť spoločnosť je zatiaľ v plienkach. Máme síce obrovskú byrokraciu (niekoľnonásobne väčšiu ako bola
pred sametovou revolúciou). To znamená že máme obrovské množstvo informácií, ale neviem správne naplánovať napríklad počet tried v
materských, základných alebo stredných školách. Síce vieme koľko detí sa narodilo príslušný počet rokov dozadu, ale nevieme, si to spočítať
a pripraviť sa na to. Dôvod je viac menej jasný. Neriadia to odborníci ktorí tomu rozumejú, ale volený politici. Tí vidia problémy iba v horizonte volebného obdobia
a navyše to sú skôr PR odborníci než odborníci na riadenie.