Schopnosť spracovávať informácie bola spočiatku vlastná iba živým organizmom. Neskôr sa pridali aj technické zariadenia vytvorené človekom ktoré sú schopné spracovávať informácie a na tom, základe riadiť veci tak, aby sa diali tak ako to požadujeme a nie tak ako by to vyplývalo z fyzikálnych zákonov. Veľmi často je riadenie technickým zariadením oveľa lepšie ako riadenie človekom. Je oveľa presnejšie rýchlejšie, stabilnejšie a samozrejme lacnejšie.
Prísny prírodný výber vo
všeobecnosti hovorí, že prežije ten kto si vie
získať viac informácií, vie ich lepšie spracovať a
dokáže sa poučiť na prípadných chybách. Každý
živý systém je vybavený nejakým "hardware"
ktorý mu toto dovoľuje a tento "hardware" sa
postupne ako to ukázal Charles Darwin evolučne
vylepšuje. Okrem "hardware" majú živé systémy
i "software", ktorého kvalita tak isto
významným spôsobom ovplyvňuje mieru spracovania
informácií. Živé organizmy si zaznamenávajú
informácie dvojakým spôsobom.
Jeden spôsob je pomocou génov a zdá sa že naučenie
novému je relatívne dlhé a deje sa metódou pokus -
omyl. (je vecou svetonázoru odkiaľ sa vzali živé
organizmy niekto uznáva že boli stvorené nejakým
stvoriteľom, iný že vznikli náhodou, iný zase že
omylom). Táto metóda sa síce vynikajúco osvedčuje pri
jednoduchých úlohach ktoré sa pokúšajú vyriešiť
milióny organizmov. Jedného dňa sa to niektorému
podarí. Získa tak určitú výhodu ktorá mu dovolí
ľahšie prežiť. Funfuje to aj tak že za milióny
rokov sa podarí vytvoriť také organizmy ktoré riešia
pomerne zložité úlohy. Príkladom môže byť lietanie, vtáci
to zvládli už dávno pred človekom. Otázka je ako dlho
im to trvalo.
Prejdime teraz k živočíšnemu druhu Homo Sapiens.
Práve schopnosť spracovania informácie a vysoký
stupeň komunikácie medzi jedincami viedol k takým
vývojovým výhodám ktorého ho doviedli tam až kde sa
v súčasnosti nachádza. Na jeho enormne akcelerovaný
vývoj za posledných niekoľko tisíc rokov mal zrejme
podstatný vplyv objav inej formy záznamu zapamätania a
spracovania informácie. Spočiatku vo vedomí človeka,
s možnosťou výmeny poznatkov pomocou zvukov, posunkov,
reči... Neskôr s možnosťou trvalého záznamu
informácie pomocou obrazcov, značiek, symbolov, písma,
jazyka... Možno si ani neuvedomujeme aká je to výhoda
mať možnosť získať nekonečné množstvo vedomostí
spracovaním zaznamenaných informácii. Možstvo
informácii ktoré má ľudstvo k dipozícii rastie
exponenciálnym radom. Spočiatku na záznam postačovali
hlinené tabuľky, uzlíky na špagátiku. Zvyšujúce sa
množstvo informácii nútilo hladať stale úspornejšie
a úspornejšie metódy záznamu informácie. Dokonca i v
súčasnosti platí že nemáme dostatočné kapacity na
zaznamenanie všetkých informácií ktoré sme schopný
získavať. Americká NASA musí veľmi pozorne
uvážiť ktoré informácie získané z vesmíru je
potrebné uchovať, a ktoré iba spracovať a
neukladať. Postupom času sa našli mnohé spôsoby
ukladania informácií
Otázka záznamu a trvalého uloženia informácie nie je
jedinou ktorú treba riešiť. Dôležitý je i spôsob
spracovania informácie. V histórii nájdeme veľa
príkladov kedy nesprávne vyhodnotenie dostupných
informácií viedlo k nesprávnym rozhodnutiam a činom.