![]() |
|||||||
![]() |
predohra | prvé dejstvo | druhé dejstvo | tretie dejstvo | štvrté dejstvo | piate dejstvo | ![]() |
![]() |
|||||||
![]() |
Zenit 1 | Zenit 2 | Zenit 3 | Zenit 4 | Zenit 5 | Zenit 6 | ![]() |
![]() |
Zenit 6Na scénu prichádzajú postavy dávnej histórie, kedy sa nám aj v celoštátnych Zenitoch darilo:
Život nás naučil, alebo presnejšie, pán inžinier Kulíšek - zodpovedný pedagóg za SOČ a Zenit na našej škole (ale aj člen krajského štábu SOČ), že hodnotiaca komisia musí dostať na posúdenie anonymné výrobky, označené iba číslom. Inak sa silne uplatní "haló faktor" pri posudzovaní a hodnotení práce študentov podľa mena. Ale ani tento spôsob nie je 100%. Spomínam si na školské kolo XII. ročník (1995), kedy medzi súťažiacimi boli výborní žiaci, Miro Tallo a Marián Bartúnek. Aj keď väčšina členov hodnotiacej komisie poznala meno tvorcu výrobku podľa "rukopisu" zostalo bodovanie podľa skutočnosti. Miro bol od Mariána v teórii lepší, ale v deň praktickej časti sa mu nedarilo, dostal sa na 2. miesto. Vtedy do oblastného kola mohol postúpiť iba jeden, postúpil Marián. Celoslovenské kolo sa konalo na našej škole a Miro neoficiálne, mimo poradia sa mohol zúčastniť súťaže. Celoslovenské kolo mohol s dosiahnutým počtom bodov vysoko vyhrať. Myslím si, že aj na základe tejto skúsenosti krajský štáb Zenitu presadil postup dvoch žiakov z jednej školy.
Vo svojich spomienkach si pamätám, že pánovi inžinierovi Kulíškovi, ako predsedovi krajskej komisie Zenitu (15. ročník) sa veľmi ťažko presadzovalo, aby každý člen hodnotiacej komisie individuálne bodoval jednotlivé práce. Bola tam tendencia niektorých členov komisie kolektívne (bez individuálneho bodovania) posúdiť a vybrať najlepšiu prácu na prvé, druhé a tretie miesto, ostatné práce bez poradia. Nakoniec prijali spôsob aký sme používali na škole a pretrval aj v krajskom kole do dnes.
Prvé dejstvo končí, opona padá |
![]() |
Hore |
copyright Ivan Gálik 2003 ![]() |
![]() |